Nemôžem za to, no vždy keď si sadnem k počítaču, že niečo napíšem vyjde z toho niečo úplne iné ako bol pôvodný zámer, či téma. Dnes som napríklad mala v pláne krátky post o sviatku Halloween a jeho pôvode. Zistila som totiž, že veľa z nás ani len netuší, že to nie je „americká“ verzia našich dušičiek, ale úplne iný sviatok s inou tradíciu a významom a oslavuje sa predchádzajúcu noc pred dušičkami. Mnohí tento sviatok totálne hejtujú (z. angl. slova hate - neznášať) a práve preto som sa rozhodla, že halloween si vie každý z Vás vygoogliť a tak napíšem radšej niečo k tomu hejtu.
V prvom rade: Hejt nie je názor. Je to osobnostná črta, deviácia, či až diagnóza by som v niektorých prípadoch podotkla. To keď poviem, že nemám rada „štrasové náušnice, ružovú farbu, či napichnuté pery“, ale je mi totálne jedno či to nosíš, alebo nie to je názor. Ak však vyhlasujem, že tá žena (napríklad Ty) je úplne bez vkusu lebo má také náušnice, alebo je jednoduchá a prízemná keď nosí ružovú, či zlatokopka keď má kyselinu v perách je obyčajný hejt. Nezamieňajme si ho teda s úprimnosťou, či dokonca názorom. Názor je vyjadrenie toho či sa mi to páči, alebo nie. Nič viac. Hejt nebýva len osobný. Môže byť namierený voči udalosti, eventu, myšlienke, hodnote proste čomukoľvek. Ja sa s hejtom stretávam v podstate od nepamäti keďže som sa „obšmietala“ ako módna stylistka aj v médiách. Ak som sa objavila náhodou v módnej polícii na nejakom webe s dobrým hodnotením čítala som pod článkom komentáre typu „kto je tá Dobiš Michalková? Vyzerá totálne odveci. Je tučná, fuj. Je vychrtlá.. Komu vliezla do postele? To je nejaká nová frajerka niekoho, alebo kto?“ normálne mi šli oči vypadnúť, čo ľudia na jednu fotku dokázali napísať a to ma vážne nikto nepoznal. Ale tak na všetko sa dá zvyknúť a aj na toto a v podstate to človek aj očakáva keď pracuje v médiách. Brala som to ako daň za prácu v tejto "brandži".
O to viac som bola prekvapená keď som sa stala matkou, ostala na materskej a začala blogovať. Zistila som, že ľudia sú len ľudia a je jedno v akej oblasti pôsobíte a či vôbec. Hejt ma prenasleduje naďalej. V tejto oblasti sa nonstop rieši kto je dobrá/zlá matka, kto má aké deti, čo tie deti jedia.. Kto má na to aby blogoval, ktorý bloger má dobré/zlé fotky, či má málo/veľa platenej reklamy, či ju označuje a ako, či kupuje/nekupuje followerov, publikuje často a k veci atď.
Na druhej strane každého hejtu je hejter a jeho vlastné nešťastie. Vždy. Žiadne hodnotenie, predsudok, či hejt nič nehovorí o tom na koho bol mierený. Každý má právo na vlastnú cestu, vlastné omyly, vlastný život podľa svojich pravidiel. Hejt vypovedá o človeku ktorý ho šíri. Je to o frustrácii, nešťastí, neschopnosti, či nemožnosti. Nechcem byť k hejterom zhovievavá, či ľutovať ich tu, len som týmto chcela šíriť posolstvo toho, že „ŽI A NECHAJ ŽIŤ!“ Nepovažujme svoje názory za objektívnu pravdu a rešpektujme všetkých bez rozdielu. Ťažké, že?!
Ak sa Ti článok páči a tiež máš okolo seba dobrosrdečných „hejterov“, ktorí chcú zmeniť svojími pindami ľudstvo k lepšiemu kľudne zdieľaj, možno sa v tom nájdu. 
___________________________________________________
foto: Tomáš Loft, outfit: Kardigán a zlatá sukňa: Mohito, Tigrované tričko: H&M, Čierne matné pančuchy: Bellinda, Kožené čižmičky: CCC Shoes&Bags, Oversized okuliare: Celine
